História farnosti v Šintave

     Blízkosť Nitry, tohto strediska Veľkomoravskej kultúry, dáva tušiť, že naši predkovia mali možnosť oboznámiť sa s kresťanstvom už veľmi skoro. Stredobodom novej cirkevnej organizácie bol neďaleký Ostrihom, kde sa vytvorila samostatná arcidiecéza pre Karpatskú kotlinu. Keďže centrom politickej správy boli hradné komitáty, je logické, že aj prvé fary vznikli pri hradoch, tzv. parochie – hradné farnosti. Aj Šintava bola hradným sídlom. Cirkevné vizitácie spomínajú túto faru ako parochiu antiqua, čiže stará farnosť.

     Prvá písomná správa o fare je z roku 1234 keď sa spomína kostol zasvätený svätému Martinovi. Nehovorí sa o nej ako fare založenej, ale ako o existujúcej, preto predpokladáme, že bola už v 12. storočí.

     V roku 1252 malo ostrihomské arcibiskupstvo archidiakonátov a štyri prepošstvá. Šintava patrila k Nitrianskemu archidiakonátu. V 14. storočí sa upresnili hranice diecéz. Šintava pripadla bratislavskému prepošstvu.

     Prvé správy o farnostiach sa zachovali zo správ kolektorov – osôb popisujúcich stav cirkevného majetku, pre určenie výšky pápežského desiatku. Podľa prvých popisov bola Šintavská farnosť bohatá a rozsiahla a patrili k nej viaceré obce z okolia. V roku 1281–86 popis urobil kolektor Gerard Mutina, v roku 1317-20 Rufus Sebeni, 1336-42 P. Gothard, 1350-54 Arnold Cancini a 1373-5 Petrus Stephanus. Zo stredoveku sa nezachovali kpmpletne ani mená duchovných. Najstaršie známe meno šintavského farára Benedikta je doložené v roku 1332.

     Nič nevieme o zakladateľovi kostola. Súčasný kostol je už pravdepodobne v poradí tretí. O prvom kostole tiež nič nevieme, nie sú o ňom zachované žiadne záznamy. Druhý kostol je z roku 1559 a stál na tom istom mieste ako terajší, ale bol menší. Vizitácia z roku 1559 píše... Pod ochranou vznešeného pána Andreja Báthoryho... fara sv. Martina...Tunajší farár Georgius... všetky sviatosti udržiava a vysluhuje podľa katolíckych zvykov. Vo vizitácii o rok neskôr teda z r. 1560 sa píše... Šintavská fara sv. Martina pod patronátom vznešeného pána Andreja Báthoryho s Georgiom Niger (Čiernym)... ináč členom rímskej cirkvi, našli v obci katolíckeho farára a bola šintavská fara súčasťou hlohovského dekanátu.

     Koncom 16. storočia a na začiatku 17. stor. zasiahla reformácia takmer celé Slovensko, čo neobišlo ani Šintavu. Thurzovské zemepánstvo a ich prechod na evanjelickú vieru spôsobil, že kostol s farou zaujali protestanti. Panstvo žiadalo aj poddaný ľud, aby prestúpil na túto vieru podľa hesla: „Čie panstvo toho náboženstvo“. K zmene došlo pravdepodobne v r.1565, keď Andrej Báthory, po tom čo ovdovel, hrad musel opustiť, pretože ho súdnou cestou získala Alžbeta Thurzová, s manželom Júliusom zo Salmu. Kostol aj faru zaujali protestanti. Vystriedali sa tu viacerí kazatelia. Z tohto obdobia je známy protestantský kazateľ Peter Bornemisz, ktorý v Šintave pôsobil od roku 1573 až 1579. Ďalší šintavský kazateľ bol Baltazár Vetero Zoliensis, ktorý sa v r. 1610 zúčastnil Žilinskej synody.

     Zásadný obrat nastal v 30. rokoch 17. storočia, keď ostrihomský kardinál a arcibiskup Peter Pázmaň sídliaci v Trnave, vstúpi do procesu rekatolizácie. Jeho zásluhou konvertovalo veľa vplyvných členov šľachtických rodov, s ktorými prestúpili na katolícku vieru aj poddaní. Nevieme za akých okolností sa tento proces odohral v Šintave. Bol to Stanislav Thurzo, keď ho panovník vymenoval za uhorského palatína.

        Isté je, že keď šintavský majetok získali Esterházyovci,prebehla rekatolizácia obce a kostol bol vrátený katolíkom.

počet jedinečných prístupov:
posledná aktualizácia 11.5.2011        © Erik Herceg, 2006